Otázka

Každučkú chvíľu tvoju ruku hľadám
a zobúdzam sa zo spánku,
Prečo som odišiel? Noc bola ešte mladá.
Snáď zaspím, až zodpovieš mi túto otázku.

Chcem bozkať tvoje ústa žhavé,
chcem, ale to snáď vieš?
Stále ma mátaš, v mojom srdci, v hlave.
Dúfam, že mátavam ťa tiež.


Keby tak

Keby tak zajtra snežilo.
Nebál by som sa prísť k tebe
a
a zavolať ťa von.
Potom ti povedať
Milujem.
Mal by som na tvári iskričky ľadových pieh.
Nemožno.
Je júl.


Preľúbenosť

Vyplakať, vysmokliť zúfalstvo, bezmocnosť?
Záplata takáto zapácha pre môj nos.
Radšej sa vyzúriť, nesedieť skrúšene,
tej i tej papuli porátať... Vlastne nie.
Bielučká zástava. Hej keby padal sneh.
Chcem ťa len zbozkávať, či radšej rovno zjesť.


Preplnenosť

Mám srdce plné, plné do popuku,
mám srdce plné, plné prázdnoty.
Vladimír skapal na bezhviezdnu muku,
ja skapem na čo? Snáď vieš ty.


Presilenosť

Ako sa vraví, všetko do tretice,
zlé, dobré ale to je fuk,
nápad už nemám, to je pravda síce,
no ale predsa, dnes chcem robiť hluk.

Nazbieram preto pre i pro i proti,
až bude premís presila,
až povedú ma do večitých lovísk,
sťa Peter: Zapri, zapri, zapri ma!

A moja presilená krv,
akáže krv? len víno červené,
potečie podobne jak prv,
do suchých hrdiel, hlavne do zeme.

Ľúbim, ja ťa ľúbim,
čo povedať viac? 
Nebudeš sa mojim
slovám v duchu smiať?

Bozky nežné bozky,
chcem dať iba dva,
kráčam k tebe bosky,
si tu ty a ja.

Tvoj dych, tvoje pery,
už sú blízko, hneď...
Ľahučko sa chveli,
nevraveli Nie!

Jak tamtam zneje,
medzera, koľaj.
Hrozivé deje. 
Zachráň sa! Zvolaj!

Cestuješ kamsi,
kam nevieš ani,
všetko je v rámci,
si pripútaný.

Vyskočiť chce sa,
potiahnuť páku,
mať právo veta,
odolať strachu.

Ide si vláčik,
pokojne píska,
Povieš len Hapčí!
Ó, flegmatika!

Z pravdy a hesiel, ktoré viedli vpred,
sa živnosť stala, obeť prázdnych viet,
len samé frázy, bez života svet,
až zrazu zdá sa, že v nich pravdy niet.

Hoc je to zdanie, predsa máta um,
kriviac tak obraz rodiacich sa dúm,
rozmohol sa nám opičiacky šum.

Ten šimpanz, čo sa opičí,
nahor sa šplhá po tyči.
Prídu si poňho hasiči?

Kvap, kvapla kvapka,
nakvapiac kvapeľ soli.
Bolesť je vratká,
soľ páliac hojí.

Keď duša kŕč má,
schytí ma krčma,
vravím je skrč ma.
Kŕŕ...

Jeden deň som sultán bol,
jeden deň som hárem mal,
otrokyňa bola v ňom,
mala tak prekrásnu tvár.

Ja ostatné som nevidel,
nevidel ich hebkosť tiel,
mňa celkom zvábil úsmev tvoj,
ja veril som že vyhrám boj,
že predsa pevnosť padne.
V ušiach už mi zaznel tuš,
že nad ženou zvíťazil muž,
tvoj úsmev znel tak vábne.

No padli masky, koniec hry,
zanikli všetky moje sny, 
ja ti dám pokoj, nemučím ťa už,
pre teba hrajú teraz tuš.

Máš krásne vlasy, vábnu hruď,
jabĺčka sladké, vábivé,
hriech bolo by sa nedotknúť,
hoc príde búrka v zálive?

Chcem iba jeden, jeden bozk
a ešte jeden, ešte dva,
a potom sto a stokrát bozk,
chcem iba prvú i stú noc.