Poľské minisekcie II.

Keďže som nemal k dispozícii rozpis, ako minisekcie robia Poliaci, v pôvodnom článku bol môj vlastný návrh, ako sa to dá organizovať. Medzičasom mi poľský rozhodca Marek Rusek poslal organizačné schémy pre appendixy, preto tento doplnok.

Aj môj pôvodný návrh by fungoval, dokonca si trúfam tvrdiť, že za istých okolností je možno lepší, napríklad pri 24-28 párov umožňuje zorganizovať 4 kolá, kým poľská schéma iba tri, ale v inom smere je poľská schéma lepšia v tom, že vždy je iba jeden appendix, bez ohľadu na počet párov, kým v tej mojej môže byť appendixov viac.

Poľská schéma

Štartovné pole sa rozdelí na päťčlenné skupiny, posledná skupina má počet párov rovný N modulo 10, ľudovo povedané, zvyšok po delení 10. Jednotlivé sekcie sa potom skladajú vždy z dvoch päčlenných skupín a posledná sekcia má dve päťčlenné skupiny plus appendix. V ďaľsom texte budem appendix označovať písmenom X a počet párov v appendixe písmenom x.

V sekciách bez appendixu je pohyb párov a rozdaní jednoduchý, hrá sa Mitchell na piatich stoloch, páry na NS sedia, EW chodia a rozdania idú opačným smerom ako EW.

Potom stačí navhrnúť, ako sa má hrať v sekcii, kde je 10+x párov. Tento problém možno redukovať na x rovné párnemu číslu, ak x je nepárne tak x+1 je Bye, čiže kto má hrať proti Bye, pauzuje.

Takže potrebujeme mať pohyby pre 12141618 párov a pre 5 kôl, pričom páry appendixu nemôžu proti sebe hrať.

Jednotlivé päťčlenné skupiny označme A, B, C, D, ... a appendix je X.

Potom pre 19 až 28 párov dostávame nasledujúce striedanie:

Sekcia: A.....B

  1. AB  CDX
  2. AC  DBX
  3. AD  BCX
Pohyb skupín z kola na kolo možno popísať jediným predpisom: AN-AN, B1..5-AE, B6..10-B1..5, AE-B6..10, X-X.
Kde A a B sú sekcie a indexy N a E sú linky v sekciách, keďže základným pohybom je Mitchell, N zodpovedá číslam párov v sekcii 1..5 a E 6..10.

Pre 29-38 párov a päťkolový turnaj dostaneme:

Sekcia: A.....B.....C
  1. AB CD EFX
  2. AD BF CEX
  3. AF DE BCX
  4. AE FC DBX
  5. AC EB FDX
Pohyb skupín z kola na kolo: AN-AN, AE-BN, BN-CN, BE-AE, C1..5-C1..10, C1..10-BE, X-X.

Pre 39-48 párov by sa postupovalo analogicky, možno hrať 7 minikôl, ale obyčajne sa hrá naďalej iba 5 minikôl, čiže jedno kolo alebo dve sa  z nasledujúcej schémy vynechá:

  1. AB CD EF GHX
  2. AD BF CH EGX
  3. AF DH BG CEX
  4. AH FG DE BCX
  5. AG HE FC DBX
  6. AE GC HB FDX
  7. AC EB GD HFX

Pri ešte vyššom počte párov sa znova obvykle hrá 5 poprípade 6 kôl a skupiny sa presúvajú tak, aby boli linky vyvážené, teda aby približne rovnako často hrali páry na tej istej i protiľahlej linke.

Ako sa hrá, ak zvyšok po delení je 9? Jedna skupina má iba 4 páry, ak sa použijú vyššie popísané schémy tak by to bola skupina A, čiže páry z A skupiny odohrajú o dve rozdania viac, než zostávajúce páry. Ak je naopak počet párov v X nepárny, tieto odohrajú za celý turnaj o dve rozdania viac, než ostatné páry.

Na väčšine turnajov kde som hral v takom prípade pauzujúce páry získali za neodohrané rozdania 60 percent topu. Ja preferujem v takom prípade neprideliť nič a pár je vyhodnotený podľa skutočne získaných percent v turnaji. Ak však bolo naplánované hranie proti nejakému páru a ten nenastúpi, tak nastúpivší pár by mal 60% topu získať. Na veľmi veľkých turnajoch, ako je napríklad Pula, je však vysoko pravdepodobné, že niektoré páry v ďalších kolách nenastúpia. Pár proti ktorému súper nenastúpil však nevie identifikovať, či to bolo plánované alebo nie a preto z hľadiska subjektívnych pocitov je prideľovanie 60%, bez ohľadu na to, či to bolo alebo nebolo plánované logické a "spravodlivé". Väčšinou to pár zvýhodní, ale tí čo majú cez 60% sú vlastne znevýhodnení.

 

blog comments powered by Disqus