Nezmeniť spôsob organizácie družstevných turnajov?

Turnaje družstiev na Slovensku organizujeme obvykle švajčiarskym systémom, iba ak sa zíde malý počet družstiev, tak systémom každý s každým. Možno je "spravodlivejšie" tieto systémy nejako skombinovať. Turnaje družstiev v Bonne a predtým v Pule ma inšpirovali k nasledujúcim úvahám.


German Bridge Trophy 2011 bola organizovaná takto (v detailoch sa môžem mýliť):

  • v prvej fáze boli družstvá rozdelené do päťčlenných skupín, družstvá z ktorých by sa nedala vytvoriť päťčlenná skupina boli k niektorým skupinám pridané. Štartovalo 68 družstiev, takže boli tri šesťčlenné skupiny a desať päčlenných. V šesťčlenných skupinách sa hrali tiež štyri kolá, takže tam nehral každý s každým
  • v druhej fáze víťazi skupín vytvorili skupinu A a aby ich bol párny počet, tak družstvo s najlepším súčtom VP na druhom mieste išlo do A skupiny. Družstvá na druhých miestach vytvorili skupinu B a ostatné družstvá skupinu C. V druhej fáze sa hralo v rámci skupín švajčiarskym systémom tri kolá. V A skupine boli družstvám za každý zápas pripočítané 2 VP, v B skupine 1 VP.
  • v tretej fáze posledné tri družstvá z A a B zostúpili a prvé tri družstvá z B a C postúpili. Znova sa hralo švajčiarskym systémom tri kolá.
  • vo švrtej fáze sa zostup a postup zopakoval, pričom C skupina sa rozdelila na 18 člennú skupinu C a niekoľko štvorlčlenných skupín D, E, ... V skupinách A,B,C sa znova hralo švajčiarskym systémom, v štvorčlenných skupinách sa hralo systémom každý s každým o víťaza skupiny.

Podobne sa hráva i turnaj družstiev Pule, tam sa na úvod hrá v 4-členných skupinách každý s každým, pričom sa v niekoľkých skupinách hrá len v trojici, po úvodnej časti do A postupujú prví dvaja zo skupín a do B ostatní, nie je tam bonifikácia pre družstvá v A skupine.

Výhodou takéhoto systému je, že všetky družstvá majú do konca o čo hrať, pretože aj víťaz  najposlednejšej skupiny berie nejakú cenu.

V našich podmienkach býva na Veľkej cene Košíc a Medzinárodných majstrovstvách Slovenska družstiev 20 až 30. Mohli by sme to robiť napríklad takto:

  • družstvá rozdelíme do 5 až 6 členných skupín, v 5 členných systém každý s každým, v 6 členných 4 kolá
  • do A skupiny postúpia prví dvaja, do B ostatní
  • v skupinách sa odohrajú tri kolá švajčiarskym systémom bez opakovania, družstvá v A skupine získajú bonifikáciu +1(2?) VP na zápas
  • prví traja z B postúpia a poslední traja z A zostúpia
  • znova sa odohrajú tri kolá švajčiarskym systémom v rámci skupín, prvé dve bez opakovania, posledné kolo podľa aktuálneho poradia (zvážiť či s ochranou alebo bez ochrany +3 +2 +1 VP na prvých troch stoloch)

V A skupine budú tri ceny v B skupine jedna alebo dve ceny.

Nasadenie do úvodnej fázy

Bolo by vhodné, aby sa družstvá hlásili už dopredu, aby sme mohli urobiť nejaký rating družstiev. K predbežnému prihláseniu možno družstvá motivovať tak, že kto sa prihlási do príslušného termínu, platí znížené štartovné (ekonomika nemusí utrpieť, v skutočnost kto sa prihlási na poslednú chvíľu, platí zvýšené štartovné). Slovenské družstvá by sme mohli ohodnotiť napríklad podľa zisku kovových bodov za posledných 12 mesiacov, alebo podľa toho, či sú v družstve hráči prvej ligy a na akom mieste skončili v poslednom ročníku. Zahraničné družstvá by sme automaticky zaradili do 1. koša. Ak by družstiev z jednej krajiny bolo viac, nejako by sa stanovilo ich výkonnostné poradie, najlepšie by bolo v 1. koši, 2. v druhom, ostatné v treťom. Mali by sme pri losovaní tri koše, v prvom a druhom by bolo toľko družstiev, koľko bude skupín, ostatní by boli v treťom koši. Poprípade by boli až štyri koše. Aj zahraničných hráčov vieme ohodnotiť s použitím ich klasifikačného systému, akurát sú samotné systémy navzájom nesúmerateľné. Nejakú súmerateľnosť môžeme stanoviť napríklad pomocou decilov.

Napríklad na Veľkej cene Košíc bolo 21 družstiev, z nich by sa vytvorili 4 skupiny, 3 päčlenné a jedna šesťčlenná. Ak by sme pre nasadenie brali výsledky 1. ligy jaro, tak poradie slovenských družstiev pre nasadenie by bolo: Légia Košice, RIP, KBK, Boros, Inter, Jin-Young, Cassovia, Laurus. V ostatných družstvách neboli hráči z 1. ligy. Už na uvedených družstvách vidno veľkú fluktuáciu hráčov medzi družstvami, takže asi lepším kritériom by boli prepočítané kovové MB. Ak by sa nasadzovalo podľa I. ligy 2010, tak Laurus by bol nasadený ako č. 2 a RIP až za Cassoviou. Aj s uvedeného mi vyplýva, že lepšie by asi bolo podľa prepočítaných kovových bodov a možno diskutovať o tom, či to robiť prostým súčtom MB hráčov alebo pomocou vyššie spomenutých decilov, ktorými možno porovnať aj hráčov z iných krajín..

V 1. koši by boli: Légia, Konstanta, BBC, Urzy, ale kandidátov by tam bolo viac.

V podstate najväčší problém tohoto systému vidím v úvodnom rozlosovaní, v "spravodlivom" nasadení do jednotlivých košov. Kým slovenské družstvá vieme nejako objektívne ohodnotiť, u zahraničných či kombinovaných je to už problém. Hoci by bol Inter papierovo nasadený podľa výsledkov jarného kola 1. ligy až v treťom koši, nakoniec bol najlepším či druhým najlepším slovenským družstvom (BBC bolo napoly slovenské a napoly maďarské).

Zápasy by sa hrali na osem rozdaní, z časových dôvodov by sa úvodná časť mohla hrať na 6 rozdaní. Prvý deň by sa odohrala úvodná časť a prvé dve kolá druhej fázy. V nedeľu by sa hrali zvyšné 4 kolá. Keďže by sme používali bridžmejty, úvodná časť by sa hrala v jednom kuse 4 kolá x 6 rozdaní. Výsledky by sa skontrolovali po odohraní všetkých štyroch kôl.

Úvodná časť by sa hrala vo všetkých skupinách s rovnakými namiešanými rozdaniami, do 24 družstiev by stačili 4 sady rozdaní, od 25 do 30 5 sád. Ostatné kolá by si buď hráči miešali karty sami, ale aj tam by mohli byť karty namiešané, pri zápasoch na 8 rozdaní jedna sada pokrýva 4 družstvá (na stole po dve rozdania a kolujú dookola).

Úvod v skupinách a potom KO systém

Inou možnosťou je hrať na úvod v skupinách systémom každý s každým a potom KO systémom. Skupín 4 alebo 8, poprípade dopredu stanoviť, že skupiny budú 6 členné a ak počet družstiev nebude deliteľný 6, tak niektoré 5 členné. Úvodná časť každý s každým v skupine a do KO fázy postupujú prví dvaja. Ak by bolo 24 družstiev, tak máme 4 šesťčlenné skupiny. V skupinách zápasy po 8 rozdaní, štvrťfinále na 12 rozdaní, semifinále a finále na 16 rozdaní. Pri tomto spôsobe je problém, čo majú robiť tí, čo nepostúpili. Možno napríklad usporiadať paralerný párový turnaj pričom páry, ktoré vypadnú v štvrť finále by sa doň mohli nejako dodatočne zapojiť. Dostali by napríklad umelo pridelené percentá za už odohrané kolo vo výške priemeru prvej desiatky párov. Znova je dôležité "spravodlivo" nasadiť do skupín. Ak by boli iba tri skupiny, postúpili by do KO fázy dve 3. družstvá s najlepším súčtom VP. Nasadenie do KO fázy - družstvo s najlepším súčtom proti družstvu s najhorším súčtom VP... V prípade rovnosti VP impy a potom los.

Úvod švajčiar 5 kôl bez opakovania súperov, potom KO zápasy medzi prvou štvoricou a švajčiar zvyšok poľa

Základná časť 5 kôl po 8 rozdaní, KO zápasy po 16 rozdaní, švajčiar naďalej po 8 rozdaní. Víťaz B švajčiara by získal cenu alebo by hral superfinále s víťazom KO fázy. Nevýhodou superfinále je, že ostatní predsa nebudú dve hodiny čakať na výsledok tohoto zápasu, inak by sa mi celkom páčilo.

Prečo bonifikácia v A skupine?

Posledné tri družstvá v A skupine, ktoré z nej zostúpili mali bez pochyby ťažších súperov, než zostávajúce družstvá v B a malo by sa to nejako premietnuť do ich hodnotenia. Je diskutabilné či to má byť +1 VP na zápas alebo ešte viac (ja by som dal viac). Prirodzene je aj možnosť im žiadnu bonifikáciu neprideliť.

Prečo úvodná fáza iba na 6 rozdaní?

Aj úvodná fáza by sa mohla hrať na 8 rozdaní, takto sa však 8 rozdaní ušetrí, čo nám dáva cca. 1 hodinu k dobru a tak možno v piatok odohrať 6 kôl a v nedeľu 4 kolá. Istý čas ušetríme tiež tým, že sa nečaká na vyhodnotenie a odsúhlasenie výsledkov po každom kole, ale výsledky sa skontrolujú a odsúhlasia naraz po odohraní 4 kôl. Takto na piatok vychádza 40 rozdaní a na nedeľu 32 a nedochádza k časovým posunom. Ak by sa aj úvodná časť hrala na 8 rozdaní, tak by sa v piatok hralo už iba jedno kolo 2. fázy a v nedeľu by sa hralo 5 kôl, teda o hodinu dlhšie. V súčasnosti hrávame 9 kôl po 6 rozdaní, spolu 54 rozdaní. Pri tomto formáte by sme odohrali 72 rozdaní alebo 80, ak by sa aj úvod hral po 8.

Ako by vyzeral rating podľa decilov?

Rebríček slovenských hráčov podľa prepočítaných kovových majstrovských bodov obsahuje 78 hráčov. Hráči v prvej osmičke dostanú hodnotenie 10, v druhej 9 až po posledných po 1 bode. Hráči, ktorí nezískali žiadne kovové MB majú hodnotenie 0 (Horňák a Menyhért majú rovnaký počet MB a delia sa o 8 a 9 miesto, dostali by hodnotenie 9,5).

Podobne si pozrieme rebríček poľských hráčov. Pietraszek je 94 ale medzi 9667 hráčmi, takze tam každých 967 hráčov predstavuje jeden decil a on by dostal hodnotenie 10.

Podobne mozno nájsť rebríčky hráčov Maďarska, Česka, ... a z relatívneho postavenia v národnom rebríčku prideliť hráčom nejaké hodnotenie, ktoré do istej miery odráža ich relatívnu silu.

Jednoduchšou možnosťou je použiť výkonnostné triedy, problém je, že kým my ich máme 10, Poliaci len 7 a Česi tuším 6. Reálne však máme zatiať pridelené triedy len po 8 stupeň - národný majster, pričom si trúfam povedať, že náš stupeň národný majter nezodpovedá ani len medzinárodnému poľskému majstrovi (názov tomu napovedá, ale u nás je to 8. stupeň a u nich 6.). Keďže kvantita obvykle prerastá v kvalitu, k decilu by som Poliakom prirátal +2 a Maďarom a Čechom +1.

S rebríčkami národných zväzov je hlavne ten problém, že väčšina zväzov má viacero rebríčkov. My ich máme okolo 10, Česi 2, Maďari asi tiež dva, Poliaci 3 respektíve 9 (rebríček aktuálneho roka podľa troch druhov bodov, rebríček minulého roka a rebríček všetkých čias, pre naše potreby by bol vhodný rebríček aPKL podľa predchádzajúceho roka, vo vyššie uvedenom príklade som použil aPKL všetkých čias). U Čechov by sa mohol použiť rebríček súťažných bodov, zase asi predchádzajúcej sezóny, ... aPKL a súťažne body v podstate korešpondujú s našimi kovovými bodmi.

Prečo nasadzovať podľa kovových prepočítaných MB a nie podľa všetkých bodov

Zatiaľ nemajú a bohužiaľ ani nikdy mať nebudú všetci slovenskí bridžisti rovnakú možnosť získavať majstrovské MB za klubové turnaje. V Košiciach hrávame 2x týždene, v Michalovciach raz týždenne, v Bratislave by mali hrať tiež raz do týždňa, ale zdá sa mi, že už hrávajú len sporadicky, v iných mestách sa pravidelne buď nehrá, alebo sa ich aspoň neschádza toľko, aby za klubový turnaj mohli byť pridelené MB. Preto je tabuľka podľa súčtu všetkých bodov dosť skresľujúca. V podstate vyjadruje silu hráčov, ak sú z toho istého klubu, ale nemožno ňou merať výkonnosť hráčov z rôznych klubov. Kovové MB máme možnosť získavať všetci rovnako, istú nezrovnalosť niektorí pociťujú v súvislosti s MB za reprezentáciu, ale kto im bráni sa do reprezentácie kvalifikovať? Dá sa diskutovať o tom, či kvalifikácia do open reprezentácie má byť stanovená v tak extrémnej forme, ako je to teraz - víťaz I. ligy berie všetko, ale inak sú kritéria stanovené jednoznačne a objektívne. Už som to písal inde, bol by som za to, aby sa každoročne do reprezentácie hrala nejaká kvalifikácia či už formou niekoľkých impových či cross impových turnajov alebo formou skupinovky, popri tom by nejako mohol byť zohľadnený butler I. ligy. Osobne predpokladám, že by sa kvalifikovali tí istí, ako teraz, ale zároveň by bol k dispozícii širší káder, hlavne v rokoch, keď je reprezentačných príležitostí viac. Ale to už som načal úplne iný súdok. Musím však zdôrazniť, že hoci mi súčasné kritériá nekonvenujú, akceptujem ich.

Podrobnejšie o hendikepoch

 

blog comments powered by Disqus
„Na světě je zavedeno, že spousta hloupých si hraje na chytré. Z chytrých, kterých je na světě nedostatek, jen ti nejchytřejší si hrají na hloupé.“ Jan Werich