Sú chvíle trpké, chvíle veselé,
sú chvíle plné prázdnej nádeje,
sú chvíle trvajúce rok,
epochy obedňajších minútok.
Vraj postoj chvíľa aspoň chvíľočku,
pohladím milú po jej zadočku.
Však chvíľa iba zriedka postojí,
odcvála v konskom postroji.
Skúmam tvoju tvár,
už má vrások pár.
Viem, som ich príčinou.
Skúmam úsmev tvoj,
je v ňom žiaľ i bôľ.
Viem, som ich príčinou.
Skúmam tvoje sny,
viac nezjavím sa v nich.
Som tomu príčinou.
Skúmam tvoju reč,
navždy pôjdeš preč.
Som tomu príčinou.
