Čo nám dáva členstvo v SBZ?

• 
• 

Či sa nám to páči alebo nie, SBZ v súčasnosti možno charakterizovať, ako atrofické združenie.

Slovenská republika má vyše 5 miliónov obyvateľov, v roku 2011 má SBZ 89 platiacich členov, popri tom je v dorasteneckej a juniorskej kategórii 100 členov, pričom juniori by tuším nejaké symbolické členské platiť mali a väčšina z nich asi členské nezaplatila, takže optimistický odhad je, že SBZ má 89 platiacich a 45 dorasteneckých členov, z ktorých veľká časť po dovŕšení dospelosti sa nestane platiacimi členmi.

V tomto ohľade sme na tom rovnako, ako pred ôsmimi rokmi, keď som znovu začal hrať bridž a to nás tuším platiacich členov bolo dokonca 91.

V roku, keď sme na Slovensku poriadali majstrovstvá sveta juniorov, bol u nás Arkadij z izraelského mestečka v ktorom žilo menej než 5000 obyvateľov, v ktorom v tom čase bolo viac bridžistov než u nás na celom Slovensku.

Odvtedy, napriek tomu, že sa nám nevídano rozvinul mládežnícky bridž, počet dospelých členov pravdepodobne poklesol.

Dá sa s daným stavom niečo robiť? Podľa mňa reálny počet bridžistov za posledných 8 rokov výrazne stúpol, napriek tomu, platiaci členovia poklesli. Okrem žabomyších vojen, kedy sa niekto cíti byť urazený, lebo nebol niekam zvolený, iný je urazený, lebo niekam nebol nominovaný a ďalší je urazený, lebo to, čo kedysi vymyslel, niekto iný v dobrej viere modifikoval podľa jedného pohľadu k lepšiemu, podľa iného k horšiemu, sa na poklese členskej základne do značnej miery podieľa aj to, že hráči bridžu nevedia, aké konkrétne výhody im z členstva v SBZ plynú. Pravdupovediac v súčasnosti asi naozaj žiadne. (???)

Prirodzene, ak by žiaden zväz neexistoval, pravdepodobne by sa neporiadali Medzinárodné majstrovstvá Slovenska a Slovenská bridžová liga, ale zostávajúce turnaje by nejakí bridžoví nadšenci tak či tak poriadali.

Ak by neexistoval SBZ, tak by určite Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu neprispievalo na slovenský bridž, ale to by tiež väčšine mohlo byť ukradnuté, keďže väčšina nie je a ani nemôže byť súčasťou reprezentačného výberu, kam smeruje väčšina dotácií a na členstvo v medzinárodných organizáciách WBF a EBL pri podobnom prístupe tiež možno z vysoka...

V konečnom dôsledku je to krátkozraký prístup, každý z nás, ak by na sebe trochu popracoval by sa členom toho či onoho reprezentačného výberu stať mohol, ale komu by sa už pracovať a ešte k tomu na sebe chcelo :)

Možno z tejto slepej uličky nájsť východisko? Možno nemožno, ak však predsa len možno, tak aj cez ekonomické stimuly spočívajúce napríklad v nasledovnom:

• štartovné na slovenských bridžových podujatiach diferencovať podľa toho, či hráč je alebo nie je členom SBZ (už keby rozdiel činil 3 eurá na turnaj, po troch turnajoch sa z členského v SBZ stane v skutku symbolická 1 euro )
• hráči, ktorí sú členmi zväzov, ktoré členom SBZ poskytujú znížené štartovné, majú na slovenských turnajoch tiež znížené štartovné (ak sa člen SBZ zúčastní aj turnaja v zahraničí, celé členské má vlastne späť a ešte k tomu niečo navyše)
• účasť v Slovenskej brižovej lige neviazať na člensvo v SBZ a ČBS, ale za každého hráča družstva, ktorý nie je členom SBZ alebo ČBS, družstvo zaplatí zvýšené štartovné o sumu rovnú členskému v danom roku (ak s niektorým zväzom podpíšeme podobnú dohodu, ako máme s ČBS, tento bod by sa týkal i daného zväzu).
• od roku 2012 sa prideľovanie majstrovských bodov a z nich vyplývajúcich výkonnostných a majstrovských tried, bude viazať na členstvo v SBZ (tento bod je už schválený, vyššie uvedené body ešte nie)

Ak vás napadajú iné motivačné stimuly, aby slovenskí hráči bridžu boli členmi SBZ, napíšte to v diskusii alebo mi pošlite mail.

 

blog comments powered by Disqus