Autori: Bea Hric Svetlikova a ja
Ožíva čerešňa, čerešienka,
zjara je pritenká košelenka,
rozkvitá na dvore na bielo,
chlapcom sa bozkávať zachcelo.
Nedám sa pobozkať na pery,
šialená ktorá ti uverí,
nedám sa pobozkať na čelo,
bo by ma srdiečko bolelo.
Nedám sa vystískať za humnom,
snívam o šuhaji o šumnom,
nedám sa vystískať vo dverách,
vysypal by si mi z misky hrach.
Za noci padá mi košielka,
samej mi studená postieľka,
bez teba noci sú bezsenné
a s tebou bláznivé besnenie.
Skúšal som čítať z tvojich očí,
v ich riadkoch som sa zamotal,
strašiak ku vrabcom nevykročí,
ďalej ho trápi samota.
Tie šedé tiene pochybností,
rozhodnú všetko bez súdu,
zostanem navždy v nemilosti,
hry lásky už viac nebudú.
Inšpirované básňou Bey Hric Svetlíkovej Nepokúšaj sa čítať z mojich očí
v ich riadkoch sa iba zamotáš
môžu ťa oslepiť
a ty budeš tápať
v labyrinte plnom pascí.
Mám ich tam mnoho
spievajú ako nymfy
som čarodejka
môžem ťa zotročiť vášňou
zviazať so sebou
do klbka bláznov zatočiť.
