Účel, účelnosť a účelovosť

Minule som sa prvýkrát zúčastnil stretnutia klubu KOLIK - Košický literárny klub. Bolo nás pomerne málo a pred stretnutím bol zaslaný asi len jediný text na rozbor. Počas stretnutia boli predložené aj iné texty, ale väčšinu času sme venovali prvotne zaslanému textu.

Tento text mal mnohé formálne nedostatky, napriek tomu bol v mnohých smeroch inšpiratívny. Každý z nás si ho vyložil úplne inak, než to autor(ka) myslel(a). Viacerí sme sa zhodli prinajmenšom v jednom, že by bolo potrebné mnohé nadbytočné slová škrtnúť a na informačnej hodnote textu by to určite neubralo a možno by bol zrozumiteľnejší a paradoxne ešte viacvýznamovejší.

Ale nie o tom som chcel. Väčšmi než samotný text ma zaujal rozbor textu, v ktorom sa niekto z účastníkov diskusie pozastavil nad tým, že sa autor (postava?)  zaoberá účelom postele (leží v zanedbanej nemocnici, lágri, sociálnom zariadení?). Ako programátor, technik, fyzik, matematik a čo ja viem čo ešte som, sa celý život zaoberám účelom a účelnosťou vecí, postupov, algoritmov, vždy sa snažím používateľov, zákazníkov, partnerov upozorňovať na bezúčelnosť, nezmyselnosť, protizmyselnosť ich konania a tu, intelektuál (v dobrom slova zmysle) sa pozastavuje nad tým, že by niekto mohol vážne uvažovať o tom, aký účel môže mať taká obyčajná vec, ako je posteľ.

V kontexte daného textu bolo toto pozastavenie sa možno vcelku oprávnené, ale určite nebolo oprávnené ako apriori princíp. Naopak, vždy musíme uvažovať nad účelom vecí, konania subjektov, zmysluplnosti tej či onej aktivity. Okrem subiehavého uvažovania, treba uvažovať aj disipatívne, tvorivo, rozbiehavo. Napríklad taká obyčajná šnúrka do topánok, okrem svojho prvotného, prirodzeného účelu "viazať topánky, aby nám nepadali z nôh!, môže mať desiatky iných účelov, použití, funkcií. Môže človeku zachrániť život, ako objímadlo pri poštípnutí hadom, či krvácaní z tepny, môže poslúžiť ako kľúč pre otvorenie "neotvoriteľnej brány", poslúži ako nôž či zápalka, môže byť vražednou zbraňou a tak by som mohol pokračovať takmer do nekonečna.

 

blog comments powered by Disqus